„Jedného dňa ma oslovil môj známy, či by som ho nevyviedol na Mont Blanc. Bolo by to bez problémov, keby Jano nemal hendikep. Stráca zrak a nemá periférne videnie, čo si vyžaduje jeho plné sústredenie sa na chodník a doprovod, ktorý mu bude ukazovať cestu a bude ho oboznamovať s prekážkami na chodníku. Zišli sme sa partia ľudí, ktorí ho poznajú a boli sme ochotní mu pomôcť. Po dôkladnom naplánovaní celého výletu sme už len čakali na jednu jedinú vec – pekné počasie.„

Vo štvrtok (24. 8. 2017) sme sa po zvážení predpovede počasia rozhodli, že nastal ten správny čas na splnenie si sna. Zbalili sme si všetky potrebné vecí na našu 6 dňovú výpravu a vyštartovali zo Soblahova. Čakalo nás viac ako 1 200 km do nášho prvého cieľa a to do campu Kapellenweng v dedinke Saas Almageller, kde sme dorazili nasledujúci deň ráno (25. 8. 2017).

Okolo obeda sme zbalení a s nadšením vyrazili na autobus, ktorý nás priviezol k začiatku nášho aklimatizačného výstupu na Wiessmies (4 017 m n.m.). Vyštartovali sme smerom na chatu Almageller hutte, počasie bolo priam ukážkové, len členovia už pociťovali nadváhu svojich batohov.

Po 4 hodinovom pochode sme konečne prišli na chatu Almageller hutte (2 896 m n.m.), kde sme sa ubytovali a konečne aj dostali k výdatnej večeri, po ktorej sme zaľahli do postelí.

26. 8. 2017 skoro ráno sme si dali rýchle raňajky a stúpali ďalej. Po príchode na sedlo Zrpischbergenpass nám začalo mierne pršať,  ale po krátkom zvážení sme pokračovali ďalej. Oblačnosť ustala a my sme dorazili pod ľadové pole, kde sme si obuli stúpacie železá (mačky) a spolu s cepínom v ruke a naviazaní na lane sme pokračovali nahor. Po prekonaní tohto poľa, sme sa napojili na skalný hrebeň, po ktorom sme vystúpili opäť na ľadovcové pole, ktoré tvorilo už záverečnú časť vrcholu.

Náš výstup bol o niečo pomalší a opatrnejší, nakoľko Janov hendikep nám nedovoľoval ísť rýchlejšie, ale po 7 hodinách sa nám podarilo dosiahnuť vrchol. Tu traja členovia prekonali prvý krát nadmorskú výšku 4 000 m n.m..

Zostupová cesta na chatu Hohsaas viedla po vyšľapanom chodníku cez ľadovec Triftgletscher, na ktorom sa nachádzalo množstvo trhlín a priepastí. Museli sme si dávať pozor, nakoľko niektoré trhliny boli hlboké viac ako 10 metrov. Z hornej stanice lanovky Hohsaas sme sa lanovkou zviezli dolu do dediny Saas Grund, kde sme si dali zaslúžené pivko a presunuli sa do campu.

Nasledujúci deň (27.8.2017) sme po raňajkách vyrazili z campu do Zermatty (1 611 m n.m.) na ďalší aklimatizačný vrchol. Po príchode sme si prezreli dedinu a presunuli sa na oblasť Furi odkiaľ sme sa vyviezli lanovkou na Klein Matterhorn (3 883 m n.m.). Obuli sme mačky a vydali sa na malú prechádzku po ľadovci smerom na Breithorn. Po návrate do Zermatty sme nakúpili nejaké suveníry pre rodinu a vrátili sa vlakom späť do campu.

Dňa 28.8.2017 sme po zobudení zbalili stan, všetky veci a odišli z campu Kapellenweng do Francúzska do Chamonix, kde sme zaparkovali auto. Kúpili sme si lístky na zubačku Tramway du Mont Blanc, pričom naša cieľová zastávka bola Nid d’Aigle  (2 372 m n.m.). Dôkladne sme sa obliekli a začali s výstupom na chatu Téte Rousse (3 165 m n.m.). Tu sme doladili náš plán výstupu a po “výdatnej“ večerí a sledovaní nádherného západu slnka sme sa uložili na spánok

29.8.2017 Deň D
Vyštartovali sme z chaty v neskorších ranných (4:00) hodinách z dôvodu Janovho hendikepu. Čakal nás výstup obávaným skalným rebrom k chate Refuge du Gouter (3 815 m n.m.), kde sa nastupuje na ľadovec.

Pri starej chate si obúvame mačky a začíname stúpať pomaly smerom na vrchol Dôme du Goûter (4 304 m n.m.). Odtiaľ sa nám konečne ukázal masív a vrchol Mont Blancu. Tu spravíme malú pauzu a postupujeme na vrchol popri útulni Vallot (4 362 m n.m.). Odtiaľ pokračujeme hore na hrebeň.

O 12:40 sa nám splnil ďalší sen – dosiahli sme vrchol Mont Blancu (4 810 m n.m.). Na vrchole sme si vychutnali nádherný výhľad z najvyššieho miesta EU a užívali si radostný pocit. Spravili sme si zopár prekrásnych fotiek a začali zostupovať nadol. Po 15,5 hodinách sme dorazili na chatu Téte Rousse, kde sme prenocovali.

Ráno dňa 30.8.2017 sme zostúpili opäť k zubačke, do ktorej sme rovno nasadli a zviezli sa dolu k autu. Zbalili sme veci do auta a presunuli sa do Chamonix-u, kde sme si spravili malú spoznávaciu prechádzku po obci. Po nej nás čakala cesta domov, ktorú sme absolvovali bez akýchkoľvek problémov a do Soblahova sme dorazili nasledujúce ráno o 4:15.

„Sme radi, že sme mohli splniť sen Janovi, kvôli ktorému sa toto celé dialo. S hendikepom, ktorý Jano má, mu patrí uznanie a obdiv, že sa nevzdal svojho sna a podarilo sa mu ho splniť. Taktiež patrí vďaka všetkým ľudom a sponzorom, ktorí pomohli a podieľali sa na plnení tohto sna.“